Rozhovor s ekonómom Vladimírom Pikorom

Opýtali sme sa za vás...

Rozhovor s ekonómom Vladimírom Pikorom, hosťom pripravovaného jesenného seminára

Na úvod ďakujem za prisľúbenie účasti na inšpiratívnom technologickom stretnutí IXTENT, teším sa na Vašu podnetnú prednášku na tému Priemysel 4.0 a trh práce, kým nastane deň konania, dovolím si pre našich čitateľov pár návodných otázok:

Tak ako pri každej vývojovej zmene spoločnosti, aj táto povznesie spoločnosť na vyššiu úroveň. Opäť budeme bohatší. To je pozitívum. Negatívom ale bude, že zmena bude veľmi rýchla a množstvo ľudí sa nedokáže prispôsobiť novému svetu. Bude ich to bolieť. Niektorí stratia prácu. Niektorí budú musieť výrazne zmeniť náplň svojej existujúcej práce a hlavne sa budú musieť sami zmeniť. To množstvo ľudí nezvládne a budú hľadať vinníka. Budú mať psychické problémy, budú podráždení, nepríjemní. Budú sa prikláňať k extrémnym politickým stranám či náboženstvám. Budeme musieť nájsť spôsob, ako týmto ľuďom pomôcť.

Áno, veľa ľudí vie, že je tu Priemysel 4.0 a hľadajú zámienky, ako zmenu svojho podniku či odvetvia oddialiť. Ľudia jednoducho nemajú radi zmeny. Recesia či kríza ich donúti. Nebudú mať voľbu, budú sa musieť zmeniť a prejsť na nové technológie a procesy. To prinesie okrem iného aj prepúšťanie a nábor iných ľudí s iným profilom.

Záleží na tom, čomu hovoríme kríza. Pokiaľ si situáciu zjednodušíme a budeme hovoriť o recesii, teda dvoch po sebe idúcich poklesoch ekonomiky, potom je veľmi pravdepodobné, že na nás do roka už doľahne. Nesmieme zabúdať, že USA ako najväčšia ekonomika sveta zažívajú najdlhšiu konjunktúru v histórii. Inými slovami, tento fakt ukazuje, že je zvláštne, že tu recesia ešte nie je. Avšak okrem toho je tu aj rad iných indikátorov, ktoré hovoria, že globálna ekonomika má už to najlepšie za sebou. Navyše prebiehajú ohromné zmeny v automobilovom priemysle, na ktorom je naša ekonomika založená, a tieto zmeny prinášajú pokles výroby. Samotnou kapitolou je potom aj hrozba obchodnej vojny, ktorá ekonomike nič dobré neprinesie.

Trh nehnuteľností je teraz prehriaty v celej Európe. Ceny nehnuteľností sú rekordné. To nie je normálna situácia. Je možné očakávať, že budúca recesia donúti bublinu na trhu nehnuteľností vypustiť. Ceny poklesnú, ale len dočasne. Dlhodobo čakám ďalší rast cien nehnuteľností. O desať rokov budú podľa mňa ceny vyššie ako dnes.

Existujúca situácia je veľmi nezdravá. Ceny nehnuteľností sú veľmi vysoko a ľudia sa zadlžujú často viac, ako by mali. Mnoho ľudí bude mať problém splácať úvery, až nebude trh práce prehriaty ako dnes a oni budú hľadať prácu. Bojím sa, že to bude mať negatívne spoločenské dopady. Tie sa potom môžu prejaviť aj v politike. Pred pár rokmi by si žiadny politik netrúfal povedať, že by človek mal smieť vlastniť maximálne jeden byt alebo že by mali byť byty vyvlastnené. Dnes si to niektorí ľudia trúfnu povedať nahlas. To sú ohromné riziká pre demokraciu. Rozbuškou k zmene politiky je pritom situácia na trhu nehnuteľností a veľké zadlženie domácností.

To je pre mňa veľmi smutná téma, pretože by som čakal, ako sa po tom v každej škole vrhnú. Skúsenosť je taká, že prístup škôl je veľmi odlišný. Sú školy, ktoré si ma pozývajú každý rok niekoľkokrát za sebou. Iné školy však o žiadnu novinku nemajú záujem. Chcú učiť rovnako ako posledných tridsať rokov. Ich učitelia chodili vždy raz za rok do ZOO a nechcú to meniť. Dať si miesto ZOO prednášku zadarmo o finančnej gramotnosti nechcú. Problém je v starších učiteľkách. Sú neflexibilné. Často sa mi stane, že po mojej prednáške či diskusii s deťmi prídu, že je škoda, že si skôr neprečítali moje rozprávky finančnej gramotnosti, pretože by sa nezadlžili. A títo ľudia majú podľa osnov učiť vaše deti, ako zaobchádzať s peniazmi. Sami to nevedia a často sa to už ani nechcú učiť!

To je ťažko povedať. Je to veľmi hypotetické. Pozrite sa na Britániu, tam už tri roky vedia, že príde exit a stále nevedia ako. Myslím, že túto otázku nemusíme riešiť, pretože síce občas niekedy niekto hovorí o Czexite, ale medzi politikmi aj voličmi má táto myšlienka veľmi malú podporu.

Teraz k osobnejším otázkam, pokiaľ dovolíte...

Pre mňa osobne áno, pretože si nedokážem predstaviť, že má žena inú profesiu a ja jej nerozumiem. Predstava, že by som bol napríklad vodič a moja žena herečka alebo lekárka, je pre mňa nepredstaviteľná. Neviem, čo si tí ľudia potom povedia. My síce mimo práci o práci veľmi nehovoríme, ale chápeme sa. Jednak máme vďaka profesii rovnaký spôsob uvažovania a automaticky sa na väčšine vecí zhodneme bez väčšieho vysvetľovania (od mien detí až po farbu sedačky) a tiež vieme, prečo je ten ktorý deň pre nás dôležitý alebo nedôležitý. Každý je ale iný, možno, že iným ľuďom by to nevyhovovalo. Ja som takto spokojný.

Musím vás opraviť. Máte nepresné informácie. Čakáme šieste dieťa a na jeseň bude už pôrod dávno za nami. Počet detí nesúvisí ani s profesiou, ani s ekonomickou situáciou či výhľadom, ale konzervatívnym prístupom k svetu. Náš názor jednoducho je, že mať deti dáva zmysel. Deti sú radosť.

Áno, napísal som pre nich knižku rozprávok finančnej gramotnosti. Tá potom vyšla a dá sa kúpiť pod názvom Zlatý poklad. Deti si ju často púšťajú pred spaním ako audioknihu. A inak samozrejme rozoberáme veci tak, ako prichádzajú v živote. Myslím, že sú v obraze.

Teraz si dovolím návrat do profesijnej oblasti – k téme digitálnej transformácie...

To je veľmi zaujímavá otázka. Všeobecne je možné povedať, že čím bohatšia ekonomika (štát) či spoločnosť (firma), tým to bude skôr. Ja osobne tak už fungujem. Ja som odložil papier aj ceruzku. Nemám v kancelárii ani jeden. Všetko mám len elektronické. Zrušil som aj vizitky. Už si ich ani nechcem brať, ofotím si ich a vraciam. Následne pošlem elektronicky moju. Výsledkom je, že keď mám potom niekomu napísať do knižky venovanie, mám s tým skoro problém, pretože som si odvykol od ceruzky. Moja žena je pravý opak. Pri každom telefóne si robí poznámky na papier. Takže vidíte: jedna firma, dva prístupy. Ide teda o to, ako sa ľudia v rôznych firmách dohodnú. Viem si predstaviť, že niekde to je otázka mesiacov a budú celkom bez papiera. Niekde to bude ale trvať roky a niekde sa toho nikdy nedočkáme. Je to o ľuďoch.

To záleží na tom, čo presne si pod tým predstavíte. Ale pracoval som v niekoľkých bankách a všade nejaký systém majú.

Ja osobne ihneď. V digitálnych dokumentoch sa dá hľadať. V papieroch síce tiež, ale je to peklo, keď máte prechádzať tisíc strán. Navyše digitálne dokumenty sa dajú dobre zálohovať. Na druhej strane sa dajú tiež lepšie ukradnúť bez toho, aby si to niekto všimol. Všetko má svoje pre a proti.

Ďakujem za rozhovor, 26. septembra sa na Vás budeme s kolegami z IXTENT a našimi hosťami tešiť na Veľvyslanectve Kanady.

Pozvánka

Anotácia septembrovej prednášky:
„V nasledujúcich desiatich rokoch prebehnú v ekonomike také zmeny, ktoré ľudstvo ešte nikdy nezažilo. Nové technológie, roboti, umelá inteligencia zmení ekonomiku na nepoznanie. Najciteľnejšie to pocítime na trhu práce. Mnoho ľudí príde o prácu. Mnoho profesií zanikne. Mnoho iných ale vznikne. Pre mnoho ľudí to bude nepríjemné, pretože sa budú musieť zmeniť. Zmeniť sa budú musieť ale aj firmy. Zmenia sa procesy, firmy nahradia mnoho ľudí technológiou. Zmení sa tým nielen výroba, ale aj riadenie. Zamestnanci budú iní. Bude sa viac pracovať z domova. Viac sa bude pracovať v dnes nezvyčajnom čase. Bude sa inak komunikovať. Ten, kto zaspí, skončí. Konkurencia bude desivá. Ekonomika pôjde ešte rýchlejšie ako dnes.“ Vladimír Pikora, Nextfinance